Ak ešte svoj unikátny kód nemáš, tak ho získaš registráciou.

Učím sa doma 55: Ako sa počúvala hudba?

Prázdniny sú už skoro tu. S nimi prichádzajú aj naše posledné aktivity v tomto školskom roku. Kliknite na svoju kategóriu a poriadne si ich užite!

Milí rodičia škôlkárov,

vďaka sprievodkyniam z Neškôlky vám prinášame inšpirácie na aktivity, audiorozprávky a videá, aby ste sa s Vašimi drobcami vo voľných chvíľach zabavili.

Milí rodičia a žiaci 1.stupňa!

Tento týždeň pre deti na 1. stupni ZŠ odporúčame aktivity zo stránky “U nás doma”.

ÚVOD

Čaute!

Dnes sa započúvame do zvukov hudby a pozrieme sa aj na zúbok internetu. Tiež nás čaká odhad a rozcvička. A samozrejme posledná časť kurzu prvej pomoci. Poďme na to!

DROBNÉ ÚLOHY

STARÉ RÁDIO

Kedysi neexistovali počítače a dokonca ani Internet. A aj keď už existovali, verejnosť k nim dlho nemala prístup. Vy určite využívate internet naplno, napríklad aj na počúvanie hudby. 

Ľudia však aj vtedy hudbu počúvali. Ale ako? Možno ešte máte v aute rádio, do ktorého sa dá dať CD a vaši rodičia si ho občas pustia.

Zistite, ako to bolo v minulosti, cez aké zariadenia mohli vaši rodičia počúvať hudbu? Ako to bolo v dobe vašich starých rodičov? Zamyslite sa aj nad tým, ako sa pozerali filmy?

VŠETKO V JEDNOM

Dnes nám stačí mobilný telefón a vieme si videá a zvuky nie len pustiť, ale aj nahrať. Ak navyše máme aj pripojenie na internet, máme prístup v podstate k čomukoľvek. Kde sa však zobral? Čo je zač? Aké súbory si viem z neho stiahnuť?

 Nájdite odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Čo je to ARPAnet a kedy vznikol?
  2. Čo znamená skratka WWW?
  3. Ak si stiahneme súbor, často vieme určiť jeho formát na základe prípony – čo znamenajú prípony mp3, mp4, zip, ppt, jpg a avi? Poznáte aj nejaké ďalšie?

ODHAD

Keďže sme pri našej poslednej sade úloh, skúste sa zamyslieť, koľko času ste venovali učeniu sa od 15. marca. Pracovali ste na našich úlohách, na úlohách zo školy, možno ste rozvíjali aj svoje ďalšie záujmy. Skúste odhadnúť čas vašeho vzdelávania sa. 

Zamyslite sa nad svojimi prázdninami. Myslíte, že sa nenaučíte nič nové? Alebo naopak, ktoré aktivity budete rátať ako učenie sa?

HÝB SA KAŽDÝ DEŇ

Na ukončenie našej cvičiacej série, skúste nasledovnú výzvu. Pamätáte sa na všetky cviky, ktoré sme spolu s Luckou robili? 

 

Skúste si dopísať aktuálne časy výdrže ku jednotlivým cvikom a porovnať ich so svojimi starými záznamami. Určite ste sa zlepšili, jediná otázka znie, o koľko? 

 

Zistite, ako ste sa zlepšili v nasledovných cvikoch:

  • všetky typy dosiek
  • strom
  • mačka

TÉMA TÝŽDŇA - Prvá pomoc III.

Situácia: Prišli ste na krásnu lúku, a idete si opekať. Pri chystaní špekačiek sa jeden spolužiak porezal do prsta. Čo urobíte ako prvé, a čo naopak robiť radšej nebudete?

  1. Vydezinfikujem ranu
  2. Prekryjem sterilnou gázou 
  3. Obviažem obväzom

Ak krv začne presakovať ?

dám obväz dolu a obviažem novým ?

Nie !

pridám ďalšiu vrstvu

Správne! Ak krv začne presakovať, pridám ďalšiu vrstvu

Najlepšie, čo môžete vtedy ako záchranár spraviť, je ranu chladiť – dať pod studenú vodu. Rana sa takto umyje, a zároveň studená voda spomalí krv, takže sa rýchlejšie vytvorí chrasta. Pokiaľ sme v prírode, je dobre aspoň zakryť niečím čistým, aby sa dovnútra nedostala infekcia.

Praktická úloha:

Beriete si na výlety nejakú lekárničku? Alebo máte nejakú aspoň doma? Skúste pohľadať doma lekárničku, a zistite, či tam máte dezinfekciu, gázu, a obväz. A ak žiadnu lekárničku nemáte, môžete ju založiť!

Samozrejme, v prvom rade treba myslieť na vlastnú bezpečnosť! To platí pre všetky menšie aj väčšia zranenia, kde ste v kontakte s krvou (alebo aj slinami). Pokiaľ ošetrujete súrodenca alebo niekoho koho poznáte, nemusíte mať strach. Ak ale pomáhate niekomu cudziemu, vaša bezpečnosť musí byť na prvom mieste, lebo neviete, či náhodou nemá nejakú chorobu a nemohli by ste od neho dostať infekciu. Preto je dobré nosiť v lekárničke (alebo aj v batohu/ kabelke) aj ochranné rukavice, ktoré si pred ošetrovaním dáte na ruky.

Praktická úloha:

Našli ste vo vašej lekárničke aj gumené rukavice? A myslíte, že by ste si ich zvládli rýchlo obliecť na seba, aby ste nestrácali čas na ošetrovanie? Vyskúšajte si teraz, aký rýchli by ste zvládli byť, a odstopujte si, koľkokrát si zvládnete obliecť a vyzliecť rukavice za 1 minútu.

Situácia: Už sa zvečerieva, a oheň vám začína hasnúť. Jedna spolužiačka sa rozhodne priložiť ešte trochu dreva do ohňa, ale neodhadne vzdialenosť a strčí ruku priamo do plameňov.

Mali ste už niekedy popáleninu? Celkom to bolí, však? Je to tak preto, že teplo prenikne rýchlo do hĺbky, a teda nám poruší nie len kožu, ale aj tkanivo pod ňou – a čím je popálenina väčšia, tým hlbšie. Preto treba postihnuté miesto čo najrýchlejšie zase naspäť schladiť.

Čo teda budeme robiť?

dáme popálené miesto pod tečúcu studenú vodu ?

super nápad, doma máme umývadlá, v prírode môžeme dať ruku napríklad do potoka

dáme popálené miesto do stojatej studenej vody ?

dobrý postup, je to jedno, či použijeme tečúcu alebo stojatú vodu - podľa toho, čo je zranenému menej nepríjemné

na popálené miesto dáme pár kociek ľadu ?

toto nie je najlepší nápad. Ľad je síce viac studený, ale ak ho necháme na koži pridlho, môže zranenému spôsobiť omrzlinu. To určite nechceme - v hĺbke zostane rana prihorúca, na povrchu kože bude zranenému zima.

na popálené miesto natrieme nejakú masť ?

toto tiež nerobíme, masť miesto neschladí a spomalí prirodzené hojenie.

Keďže teplo preniká do hĺbky, treba chladiť čo najdlhšie, aspoň 10 minút, aby sme vrátili dobrú teplotu aj podpovrchovým častiam tela.

Situácia: Spolužiačke ste popálené prsty dali do pohára so studenou vodou, a teraz si ich tam chladí. Treba jej volať aj sanitku?

Rozsiahlosť popáleniny sa posudzuje podľa toho, koľko percent povrchu tela pokrýva. V jednoduchosti sa dá použiť pravidlo dlane – pokiaľ je popálenina väčšia ako povrch mojej dlane, ide sa na pohotovosť. Ak je popálenina takáto veľká, zrejme to znamená, že je aj dosť hlboká, a teda zranený potrebuje lekársku starostlivosť.

Praktická úloha:

Skúste si obkresliť dlaň, aby ste vedeli, pre aké veľké popáleniny už treba volať sanitku.

Gratulujeme, práve ste ukončili minikurz prvej pomoci. Veríme, že ste sa dozvedeli veľa užitočných informácií. Pevne veríme, že najmä tie z minulého týždňa nikdy nebudete potrebovať. Ale ak náhodou áno, tak zachovajte pokoj, neváhajte a pokúste sa pomôcť. Častokrát rozhodujú sekundy! Držíme vám palce!

Ak by ste mali záujem si svoje vedomosti ešte viac rozšíriť, odporúčame tento bezplatný online kurz: 

Taktiež odporúčame nainštalovať si mobilnú aplikáciu Prvá Pomoc, kde nájdete prehľadné zhrnutie:

Keďže už určite sami dobre viete, že nie všetko je v najvhodnejšie robiť online, skúste si nájsť aj kurz vo vašom okolí a prihláste sa na neho.

ZÁVER

Je to tu, prichádzajú letné prázdniny! Prajeme vám, aby ste si ich užili, oddýchli si a zažili veľa príjemných dní! Majte sa krásne! 

Tešíme sa na tvoje odpovede k zadaniam a príkladom. Môžeš nám ich odovzdať tu:

Zdroje:

http://www.colorcube.com/illusions/blndspot.htmhttps://

www.kreativita.info/hra-s-tienmi/

Situácia: Konečne prišiel víkend! Lenže vonku je celkom chladno, a tak sa nikomu nechce ísť veľmi von. Rozhodnete sa teda spraviť nejaký ten koláč, na zlepšenie nálady. Trošku na neho však zabudnete, koláč sa začne pripekať… a ako sa ho sestra pokúša rýchlo vytiahnuť, chytí sa plechu omylom len tak rukou, a popáli si prsty.

Popáleniny vznikajú po kontakte s nejakým horúcim predmetom, vodou či priamym ohňom. Nebezpečenstvo popálenin je práve v tom, že často siahajú veľmi do hĺbky, pretože teplo rýchlo prenikne hlboko – takto spôsobia porušenie nielen kože, ale aj hlbokých podkožných štruktúr. Toto je okrem iného aj dôvod, prečo popálené miesto bolí aj dlho po ošetrení.

A ako ho teda ošetríme?

dáme popálené miesto pod tečúcu studenú vodu ?

super nápad, doma máme umývadlá, v prírode môžeme dať ruku napríklad do potoka

dáme popálené miesto do stojatej studenej vody ?

dobrý postup, je to jedno, či použijeme tečúcu alebo stojatú vodu - podľa toho, čo je zranenému menej nepríjemné

na popálené miesto dáme pár kociek ľadu ?

toto nie je najlepší nápad. Ľad je síce viac studený, ale ak ho necháme na koži pridlho, môže zranenému spôsobiť omrzlinu. To určite nechceme - v hĺbke zostane rana prihorúca, na povrchu kože bude zranenému zima.

na popálené miesto natrieme nejakú masť ?

toto tiež nerobíme, masť miesto neschladí a spomalí prirodzené hojenie.

Keďže teplo preniká do hĺbky, treba chladiť čo najdlhšie, aspoň 10 minút, aby sme vrátili správnu teplotu aj podpovrchovým častiam tela. 

A kedy je treba volať odbornú pomoc? 

Rozsiahlosť popáleniny záleží na hĺbke, teplote, postihnutých častiach tela… Vo všeobecnosti sa pri prvej pomoci dá ale posúdiť podľa toho, koľko percent povrchu tela pokrýva. V jednoduchosti sa dá použiť pravidlo dlane – pokiaľ je popálenina väčšia ako povrch mojej dlane, ide sa na pohotovosť. Ak je popálenina takáto veľká, zrejme to znamená, že je aj dosť hlboká, a teda zranený potrebuje lekársku starostlivosť.

Situácia: Zrazu počujete rachot z kúpeľne. Rozbehnete sa tam, a uvidíte, že mame spadla jedna z tých mnohých fliaš s chemikáliami čo ani neviete poriadne čo je. Vidíte, že si poliala celú ruku.

Poleptanie nastáva v prípade, že dôjde ku kontaktu so silnou kyselinou alebo zásadou. Čo by ste vtedy robili? 

Pokiaľ je zranené miesto na povrchu tela:

Vymývame čistou vodou

Použijeme tečúcu vodu ktorou sa pokúšame chemikáliu odstrániť, umývame čo najdlhšiu dobu (10 - 20 min) - pozor ale, aby voda netiekla po zdravých častiach tela!

Zneutralizujeme inou kyselinou alebo zásadou

Znie to ako dobrý nápad, ale nie je - zapríčinime takto exotermickú reakciu a vytvoreným teplom spôsobíme ešte aj popáleninu.

Pokiaľ je problém vo vypití látky:

Vyvoláme zvracanie

Toto nie je najlepší nápad. Pri ceste naspäť chemikália znovu poleptá tráviacu trubicu, a spôsobí väčšie zranenia.

Dáme zranenému piť veľa vody

Znie to zvláštne, ale toto naozaj pomáha - voda rozriedi chemikáliu a zmenší teda jej kontakt s časťami tela.

Praktická úloha:

Viete, ktoré látky môžu spôsobiť poleptanie? Skúste pohľadať chemikálie vo vašej domácnosti a zistite, či sú to kyseliny alebo zásady, a či sú silné alebo slabé.

Gratulujeme, práve ste ukončili minikurz prvej pomoci. Veríme, že ste sa dozvedeli veľa užitočných informácií. Pevne veríme, že najmä tie z minulého týždňa nikdy nebudete potrebovať. Ale ak náhodou áno, tak zachovajte pokoj, neváhajte a pokúste sa pomôcť. Častokrát rozhodujú sekundy! Držíme vám palce!

Ak by ste mali záujem si svoje vedomosti ešte viac rozšíriť, odporúčame tento bezplatný online kurz: 

Taktiež odporúčame nainštalovať si mobilnú aplikáciu Prvá Pomoc, kde nájdete prehľadné zhrnutie:

Keďže už určite sami dobre viete, že nie všetko je v najvhodnejšie robiť online, skúste si nájsť aj kurz vo vašom okolí a prihláste sa na neho.

Rada 6
Snažiť sa čo najviac zapojiť vo vyučovaní aj iných ľudí okrem rodičov, pretože sociálny kontext pomáha všetkým. Napríklad dohodnúť sa, že nejaký čas v týždni si spravíme online učiacu skupinku so spolužiakmi, alebo poprosíme starých rodičov, aby deťom dávali diktát či hrali s nimi šachy. Pomôže, ak sú tieto aktivity pravidelné, aby sme si ušetrili energiu, ktorú venujeme ich plánovaniu.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 5
Ako dieťa som si sama prešla domácim vzdelávaním a mne ako dieťaťu veľmi pomohlo, že som v rámci nášho bytu mala priestor, ktorý bol výlučne vyhradený učeniu. Bolo to miesto, kde prebiehala škola. Skúsme vyhradiť pre deti jedno miesto, kde dieťa vie, že keď tam príde naladí sa na to, že sa ide učiť, že ide pracovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 4
Byť pri učení sa s deťmi trpezlivejší viac ako bežne a prejaviť im dôveru v tom, že danú situáciu zvládnu. Niekedy sa stáva, že ak si dieťa nechce robiť domáce úlohy alebo sa učiť, môže to byť zapríčinené aj stresom zo súčasnej situácie, čo sa u dieťaťa môže prejaviť aj protestom alebo hnevom. Skúsiť sa teda s dieťaťom porozprávať a zistiť čo je príčinou.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 3
Myslime na to, že v tomto období sa akoby v týždni zlieva víkend s bežnými dňami, pretože sme stále doma. Deťom pomáha vedieť, že máme harmonogram a povinnosti od pondelka do piatka, ale cez víkend je to naozaj víkend a oddych od povinností.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 2
Bez plánu by sme boli stratení, pretože sa situácia priebežne mení. U nás v rodine funguje spraviť si plán večer pred ďalším dňom a povedať si, čo máme pred sebou ďalší deň, zladiť si pracovné povinnosti a povinnosti, ktoré sa týkajú detí a ich školy. Ďalej si s deťmi spravíme akoby rozvrh na nasledujúci deň, aby mali predstavu, čo ich čaká.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 1
V prvom rade je dobré si v rodine nastoliť podpornú atmosféru. Aby všetci vedeli, že sme v tom spolu, navzájom sa podporujeme a chápeme svoje potreby a až potom začnime nastavovať nejaké pravidlá spoločného fungovania. Rozdeľme si všetky povinnosti, ktoré každý z nás má a rozdeľme si objem práce na drobné, aby sme sa nezahltili. Pomôže nám v tom aj harmonogram, alebo režim. Rozdeľme si každý deň tak, aby sme si našli čas na deti, rodinu, na seba aj na partnerský život.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 17
Ak máme pocit, že školské úlohy dieťaťu nesedia, komunikujem s učiteľkami a učiteľmi. Aj oni sú v situácii, v ktorej ešte neboli a musia sa veľa učiť a improvizovať. Konštruktívna spätná väzba im pomôže učivo prispôsobiť žiakom a ich rodinám.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 16
Dajme si navzájom priestor. Ak uznáme, že aj deti majú právo a potrebu byť chvíľu celkom samé, bez vyrušovania, budú skôr rešpektovať, keď ich poprosíme o pokoj pre našu prácu. Môžeme im napríklad vyhradiť kútik, ktorý patrí len im, alebo pomôcť im postaviť bunker.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 15
Spoluprácu u detí lepšie dosiahneme vtedy, keď ich zapojíme do plánovania. Dajme im šancu ovplyvniť, ako budú vyzerať ich dni. Vypočujme ich a uznajme ich negatívne pocity, keď sa sťažujú na školu alebo im je ľúto, že nemôžu byť s kamarátmi. Empatia funguje lepšie ako popieranie alebo okamžité navrhovanie riešení. Ak sa deťom nedarí, dobrou stratégiou je vyzdvihnúť to, čo im ide. Prílišná kritika ich bude skôr brzdiť, ale ak vidia, že sú v niečom dobrí, motivuje ich to.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 14
Nesnažme sa o dokonalosť, karanténa nie je súťaž o to, kto ju zvládne lepšie. Usilujme sa radšej o domácu pohodu a o to, aby prevažovali pozitívne pocity nad negatívnymi. Všetci to teraz máme ťažké a nerobme si to ešte ťažšie tým, že si toho na seba naložíme príliš veľa. Deti sa zapamätajú, že nám bolo spolu ako rodine dobre a nie to, že sme nezvládli všetky školské úlohy a v byte nebolo upratané. Treba sa zmieriť s tým, že toto je výnimočná situácia, a je v poriadku, ak nie sme ani v práci, ani pri učení, rovnako efektívni a produktívni ako predtým.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 13
Súčasná situácia spôsobuje, že musíme vystúpiť z našich zabehaných návykov a dostávame sa za hranice našej komfortnej zóny. Nenechajme sa však touto situáciou ubiť a zdeptať. Nájdime si spôsob, ako si našu komfortnú zónu privodíme aspoň na chvíľku, aby sme opätovne našli svoj stred. Urobme si zoznam vecí, ktoré v nás znovu nastolia pohodu- horúca vaňa, 5 minút sami so sebou v tichu, prečítanie obľúbenej pasáže z knihy, pár minút intenzívneho pohybu...a doprajme si ich, keď cítime, že nás situácia ide prevalcovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 12
Ak sme partneri a zároveň rodičia, ocitli sme sa v náročnej situácii, kedy musíme skĺbiť všetky rodičovské povinnosti ako aj povinnosti pracovné a zároveň udržovať chod domácnosti. V takejto situácii je ťažké nájsť čas aj na nejaký partnerský život. Neklaďme na seba prílišné nároky, skúste zľaviť očakávania v tom ako by presne mala vaša rodina vyzerať a či je napríklad dostatočne upratané atď. Venujte tento čas radšej spoločnému rozhovoru.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 11
V partnerskom živote sa snažiť si nájsť aspoň 5 minút za deň, kedy sa môžeme s partnerom naozaj porozprávať, a zároveň aj zdielať naše starosti a strach, ktorý plynie aj z aktuálnej situácie. Neprestaňme robiť spolu s partnerom veci, ktoré máme obaja radi, aby sme stále robili veci, ktoré nás v tom vzťahu spájajú, a nielen udržiavali domácnosť v chode.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 10
Nie je dôležité iba to, koľko času trávia deti online, ale aj ako kvalitne ho tam trávia a čo robia počas toho. Zamerajme sa teda aj na obsah, nielen na dĺžku trvania. Berme ohľad aj na extrovertnejšie deti, ktoré potrebujú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi a toto je teraz jedna z mála možných ciest, ako si túto potrebu naplniť. Podporme ich v rozvíjaní ich tvorivosti a tiež v možnostiach fyzicky vypiť energiu.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 9
Ja ako rodič by som zaujímala u detí o to, prečo trávia čas na sociálnych sieťach. Napríklad často deti trávia čas na sociálnych sieťach pretože sa boja, že ak tam nebudú, uniknú im nejaké informácie alebo niečo zaujímavé v ich skupinke kamarátov. Preto je dôležité sa s nimi o tom rozprávať a zamýšľať sa spolu aj nad tým, ako sa správať, aby tieto pocity spojenia, zmysluplnosti či ocenenia prežívali aj mimo sociálnych sietí.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 8
My ako rodičia sme tu na to, aby sme deťom pomohli riešiť ťažké situácie a konflikty, s ktorými si už nevedia dať rady. Zároveň im ideme príkladom a modelujeme im ako sa konflikty majú správne riešiť na našich vzťahoch a na tom ako ich riešime my sami.
Ak máme deti, medzi ktorými je väčší vekový rozdiel, skúsme nájsť aktivitu, ktorá by bavila všetkých a budú ju môcť robiť všetci spolu aj s rodičmi. To sú momenty, ktoré nás ako rodinu spájajú.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 7
Konflikty medzi súrodencami sú do veľkej miery normálne a bežné a dokonca potrebné, lebo si na nich skúšajú rôzne veci a učia sa na nich. Preto by som im do určitej miery nechala voľný priebeh, ale samozrejme za predpokladu, že ich rodič monitoruje a dáva pozor, aby neprekročili mieru únosnosti, aby sa nikomu neubližovalo. Ak už do konfliktu zasiahnem, snažím sa to takým spôsobom, že každému dieťaťu dám šancu povedať svoju verziu, ak treba aj niekoľkokrát za sebou, aby bol každý vypočutý. A pracujem s tým aj ďalej, napríklad ak boli v tom konflikte povedané nejaké vážne veci, tak aby som ich ošetrila a deti sa postupne zmierili. Ďalej je dôležité pravidelne tráviť s každým dieťaťom čas aj individuálne. Môžeme to spojiť s vlastnými aktivitami - napríklad jedno dieťa môže ísť so mnou na bicykli, keď behám, s druhým spolu pečieme koláč.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Predošlé
Ďalšie

Milí seniori

Aktivity od iniciatívy Seniori v pohybe o.z. vám určite spríjemnia deň!

Predošlé zadania a odpovede