Ak ešte svoj unikátny kód nemáš, tak ho získaš registráciou.

Učím sa doma 54: Na ktorom mieste naše oko nevidí?

Aj dnes vás čaká množstvo zaujímavých aktivít. Kliknite na svoju kategóriu a pustite sa do riešenia!

Milí rodičia škôlkárov,

vďaka sprievodkyniam z Neškôlky vám prinášame inšpirácie na aktivity, audiorozprávky a videá, aby ste sa s Vašimi drobcami vo voľných chvíľach zabavili.

Milí rodičia a žiaci 1.stupňa!

Tento týždeň pre deti na 1. stupni ZŠ odporúčame aktivity zo stránky “U nás doma”.

ÚVOD

Čaute!

Dnes sa pozrieme, na ktorom mieste nikdy nič neuvidíme. Pripravíme tieňové divadlo a vymyslíme zaujímavé zlepšováky. Samozrejme si aj zacvičíme a pozrieme sa ako pomôcť zachrániť život v ďalších bežných situáciách. Poďme na to!

DROBNÉ ÚLOHY

SLEPÉ MIESTA

Počuli ste už niekedy o slepej škvrne? Je to miesto v oku, kde nervy z mozgu vchádzajú na sietnicu. To znamená, že na tom mieste nemáte svetelné receptory, vďaka ktorým vidíte. Ako túto škvrnu nájsť? Zavrite si ľavé oko a pravým sa pozerajte na znak + na obrázku nižšie. Potom sa pomaly pohybujte k obrazovke alebo od nej. V istom momente (malo by to byť okolo 30cm od obrazovky monitora) namiesto čiernej bodky na pravej strane obrázka bude len biela plocha.

Ako ste mohli sami vidieť, slepá škvrna vám neumožňuje vidieť objekty len v istej vzdialenosti a na určitom mieste. Napriek tomu na tomto mieste nie je prázdnota. Náš mozog ho totiž zaplní farbami, ktoré sú v okolí a obrazom z druhého oka, preto v našom videní nevznikne “prázdne” miesto.

ZVIERATKÁ NA STENE

Keď sa prechádzate a svieti slnko, na zemi sa objaví tieň vašej postavy. Možno ste si všimli, že všeličo na ňom vyzerá inak ako v skutočnosti. Práve to sa dá využiť pri tieňovom divadle!

Tieňové divadlo môže byť hrané celým telom alebo napríklad len rukami. Pokúste sa vytvoriť len pomocou svojich rúk tieň, ktorý sa bude podobať na vtáka, psa alebo jeleňa. Môžete skúsiť aj iné zvieratá. Ak sa chcete inšpirovať, pozrite si nasledujúci obrázok a video:

ŠTARTUJEME KREATÍVNE MYSLENIE

Dnes sa zahráme s originálnymi výtvormi. Schopnosť spájať veci je potrebná na riešenie problémov a hľadanie alternatív. 

  • Pripravte si pero a papier.  Na úlohu máte 10 minút. Potrebujete k tomu predstavivosť a ochotu spájať veci do celku.
  • Vašou úlohou bude v prvom kroku zamyslieť sa nad predmetmi okolo seba. Porozmýšľajte, ako by sa dali vylepšiť.
  • Následne v druhom kroku navrhnite nové originálne predmety. Neváhajte ísť do úplných šialeností, predmety môžu byť úplne „somariny“. Zakreslite si vaše výmysly. Ale ako sami viete, z mnohých blbostí vznikajú naozaj hodnotné veci. Nezabudnite preto na patent 😊
  • Tiež nám pošlite obrázky toho, čo ste vymysleli na druhystupen@ucimsadoma.sk

Doma máme ovládač na TV. Ale neustále sa nám niekde „stráca“, niekto ho zapatroší a nevieme ho nájsť. Asi by bolo najlepšie, keby mal zabudované GPS. A tak vymyslím „Ovládač so zabudovaným GPS a okamžitým nastavením hry zima-teplo“. No nebolo by to dobré?

 

Alebo blíži sa leto, čo keby mali tričká v sebe zabudovaný antiperspirant alebo slnečník so zabudovaným rozprašovačom vody na osvieženie. To by bola paráda!

HÝB SA KAŽDÝ DEŇ!

RÝCHLE POHYBY A POSTREH!

Pamätáte sa na toto video? Čaká vás super cvičenie, pri ktorom sa určite zasmejte! Zoberte si na pomoc súrodenca alebo rodiča a zacvičte si podľa videa! Ako bonus k zábave si dobre vyskúšajte postreh a koordináciu pohybov. Ako sa vám to páčilo?

TÉMA TÝŽDŇA - Prvá pomoc II.

Situácia: Konečne prišiel ten vytúžený deň, zo školy v prírode ste sa vybrali na celodenný výlet. Našli ste krásne miesto na kopci so super skalami. Všetci rýchlo leziete hore, aby ste videli výhľad. Zrazu sa jedna spolužiačka pošmykne a spadne. Nezdá sa, že by niekde krvácala, ale sťažuje sa na bolesť členka, ktorý rýchlo opúcha. Čo sa jej stalo?

Keď niekde zle stúpime alebo spadneme, môže sa nám stať, že si vyvrtneme členok. Nie je to vážne zranenie, ale celkom bolí a môže veľmi opuchnúť. Je potrebné členok obviazať, aby s ním pacient nemohol toľko hýbať. Pomôžeme členku, aby sa lepšie hojil a bude menej bolieť.

Praktická úloha: Nájdite doma nejaké obväzy. Ak ich máte viac, skúste vybrať elastický – teda taký, ktorý bude poriadne pružný. Skúste si obviazať vlastný členok alebo si požičajte ako figurínu niekoho doma. Pomôže vám toto video:

Situácia: Spolužiačke ste úspešne obviazali nohu. Jeden kamarát zatiaľ jedol jablko a pichla ho osa do prsta.

Uštipnutie osou, alebo iným hmyzom, väčšinou nie je veľmi nebezpečné. Môže byť bolestivé, rana opuchne, proti čomu môže pomôcť ochladenie. Ak nás uštipla včela, tak treba pinzetou vytiahnuť žihadlo. Inak žiadnu zásadnú prvú pomoc dávať netreba. 

 

Alebo? Predsa len sú prípady, kedy aj obyčajné uštipnutie môže byť veľmi nebezpečné.

Ak nám napuchne hrdlo, môže to spôsobiť nepriechodnosť dýchacích ciest a uštipnutý sa môže začať dusiť. Vtedy je nutné sledovať jeho stav a hneď ako sa objavia známky problémov s dýchaním, zavolať sanitku.

Je ešte iná situácia, kedy treba volať odbornú pomoc. Počuli ste už niekedy o alergii na bodnutie včelou? Pokiaľ má niekto túto alergiu, aj obyčajné uštipnutie vyvolá v jeho tele silnú reakciu. Tá vedie k šoku a v najvážnejších prípadoch až k smrti. Títo ľudia väčšinou so sebou na výlety do prírody nosia predpísané antihistaminiká, inhalačný liek alebo adrenalín v autoinjektore. Je preto dobré vedieť, aké majú vaši kamaráti a rodinní príslušníci alergie.

Praktická úloha: Máte nejaké alergie? Zistite, kto má u vás doma akú alergiu – keby prišla nejaká krízová situácia, je dobré takéto veci vopred vedieť.

ZÁVER

Sme radi, že vás bavia naše aktivity. Zostaňte zvedaví a majte sa dobre!

Zdroje:

http://www.colorcube.com/illusions/blndspot.htmhttps://

www.kreativita.info/hra-s-tienmi/

Situácia: Konečne prišlo leto, vonku je krásne počasie, a tak ste sa s kamarátmi vybrali na výlet. Našli ste luxusné miesto na kopci so super skalami, a rýchlo všetci leziete hore, aby ste videli výhľad. Zrazu sa jedna kamarátka pošmykne a spadne. Nezdá sa, že by niekde krvácala, ale sťažuje sa na bolesť členka, ktorý rýchlo opúcha. Čo sa jej stalo?

Keď niekde zle stúpime alebo spadneme, môže sa nám stať, že si vyvrtneme členok. Nie je to vážne zranenie, ale celkom to bolí a môže to veľmi opuchnúť. V tomto prípade je potrebné členok obviazať, aby s ním pacient nemohol toľko hýbať. Pomôže to členku, bez pohybu sa bude členok ľahšie liečiť a zároveň to bude menej bolieť.

A čo ak má tú nohu zlomenú? Ako to vôbec rozoznáme?

Zlomeninu môžeme spoznať podľa niekoľkých vecí:

  • Zlomenina väčšinou extrémne bolí. Zranenému môže od bolesti prísť zle alebo môže začať zamdlievať. 
  • Zranený človek má danú končatinu v neprirodzenom uhle.
  • Pri otvorenej zlomenine vidíme kosť. Vtedy sa treba postarať aj o krvácanie. 

Samozrejme, všetky tieto príznaky sú veľmi variabilné. Môže sa stať, že zlomeninu ani nespoznáme a budeme to považovať za iné, ľahšie zranenie, napríklad ten vyvrtnutý členok. Našťastie zlomeniny väčšinou nie sú veľmi závažné, pokiaľ sa s postihnutým miestom príliš nemanipuluje. Nebezpečenstvo nastáva až v prípade, že sa úlomky kostí pohybujú a môžu poškodiť okolité tkanivá a spôsobiť napríklad krvácanie. Preto je dobre v každom prípade ranu fixovať. Pokiaľ ale bolesť pretrváva alebo rana veľmi opúcha, je lepšie vyhľadať odbornú lekársku pomoc. 

Praktická úloha:

Skúste nájsť doma nejaké obväzy. Ak ich máte viac, skúste nájsť elastický – teda taký, ktorý bude poriadne pružný. Skúste si obviazať vlastný členok, alebo si požičajte ako figurínu nejakého iného domáceho príslušníka. Skúste to spraviť podobne ako v tomto videu:

Samozrejme, môže sa stať, že so sebou obväz nemáte. Vtedy je dobré použiť niečo iné, šatku, košeľu… Prvá pomoc je spojená s veľkou improvizáciou. Pozor, nepoužívame tenké veci, ako napríklad šnúrky od topánok, pretože tie sa zarežú do kože. Podľa môjho názoru je však jednoduchšie si ten obväz zobrať 😉

Praktická úloha:

Beriete si na výlety lekárničku? Alebo máte aspoň nejakú doma? Skúste pohľadať doma lekárničku, a zistite, čo tam vôbec máte, aby ste vedeli, čo môžete v núdzovej situácii použiť. A ak žiadnu lekárničku nemáte, môžete ju založiť! 

Situácia: Vraciate sa pomaly domov z výletu, keď tu zrazu uvidíte pri lesnej ceste sedieť nejakého iného turistu. Keď vás zbadá, začne volať o pomoc, a tak sa rýchlo rozbehnete k nemu. Keď tam prídete, zbadáte, že mu tečie silný prúd krvi z veľkej rany na predlaktí. Kamarát rýchlo vytiahne z batoha lekárničku. Čo použijete najskôr?

Škrtidlo

použijem ho a zaškrtím končatinu
Škrtidlo sa používať neodporúča. Je to technicky náročné, a väčšinou nemáme nič vhodné poruke. Navyše niektoré krvácania ani nie je možné zaškrtiť. Strácate tým čas, skúste niečo iné.

Voda

polejem ranu studenou vodou z vodovodu (alebo z fľaše)
Toto je skvelé riešenie pri malých rankách. Pri masívnych krvácaniach ale krv začne ešte rýchlejšie prúdiť z rany von, a to naozaj nechceme...

Zatlačenie na ranu

zatlačím na ranu rukou
Super! Aj keď sa toto zdá ako podozrivo jednoduché riešenie, je to naozaj najúčinnejšie. Ešte skôr ako stihnem ranu ošetriť a zavolať pomoc, je dobré ju stisnúť dlaňou alebo prstami, aby krv vytekala pomalšie.

Dezinfekcia

nalejem na ranu dezinfekciu
Toto je dobrá možnosť pri malých zraneniach, ale pri veľkom krvácaní je treba ho čo najrýchlejšie zastaviť, a dezinfekcia zrážanie krvi len spomalí.

Telefón

zavolám pomoc a čakám na príchod sanitky
Samozrejme, volať odbornú pomoc je dôležité, ale ak krvácanie nezastavíte, zranený ju už možno ani nebude potrebovať. Preto nestačí zavolať sanitku a čakať.

Mäkké handry

zľahka priložím na ranu čo najviac mäkkých handier, aby krv čo najlepšie nasali
Mäkké handry len nasávajú krv, ale krvácanie nezastavia. Postihnutý takto stráca veľa krvi, až môže upadnúť do šoku.

Nič

nerobím nič, neznášam pohľad na krv
Je dôležité zranenému pomôcť, v takejto situácii je každá minúta vzácna. A ak sa nechcete pozerať na krv, tak krvácanie rýchlo zastavte!

Pri rozsiahlom krvácaní je najdôležitejšie ho čo najrýchlejšie zastaviť. Najlepší spôsob, ako zastaviť tok krvi, je tlakom v rane. Na začiatok môžeme jednoducho tlačiť do rany, ale takto sme práve prišli o schopnosť robiť čokoľvek iné, preto je dobrý nápad priamy tlak vymeniť za tlakový obväz. 

Tlakový obväz je typ viazania rany tak, aby bol na ranu vyvíjaný čo najväčší tlak, a takto zabrzdil možnosť vytekania krvi. Po prekrytí rany (najlepšie sterilnou vrstvou – hoci samozrejme, radšej rýchlo zastaviť krvácanie ako dve hodiny hľadať že kde sme to len dali tie sterilné gázy)  dáme tlakovú vrstvu, napríklad druhý zvinutý obväz, a ten potom priviažeme na ranu. Môžete sa na to pozrieť v tomto videu:

Praktická úloha:

Vyskúšajte si založiť niekomu tlakový obväz, a potom poproste niekoho, aby ho spravil vám. Tlačí? Len vtedy je to správne!

A čo ak začne krv presakovať?

Dám obväz dolu a použijem nový ?

Nech vás to ani nenapadne! Okrem toho, že odmotávaním strácate drahocenný čas, krv sa už začala trochu zrážať, a vytvára chrastu aj cez obväz, ktorý tam je. Pokiaľ ho dáte dolu, chrastu strhnete a krvácanie môže začať odznova…

Pridám ďalšiu vrstvu cez obväz, ktorý tam už je ?

Presne tak 🙂

Upozornenie: Samozrejme, v prvom rade treba myslieť na vlastnú bezpečnosť! To platí pre všetky menšie aj väčšia zranenia, kde ste v kontakte s krvou (alebo aj slinami). Pokiaľ ošetrujete súrodenca alebo niekoho koho poznáte, nemusíte mať strach. Ak ale pomáhate niekomu cudziemu, vaša bezpečnosť musí byť na prvom mieste, lebo neviete, či náhodou nemá nejakú chorobu a nemohli by ste od neho dostať infekciu. Preto je dobré nosiť v lekárničke (alebo aj v batohu/ kabelke) aj ochranné rukavice, ktoré si pred ošetrovaním dáte na ruky.

Praktická úloha:

Našli ste vo vašej lekárničke aj gumené rukavice? A myslíte, že by ste si ich zvládli rýchlo obliecť na seba, aby ste nestrácali čas na ošetrovanie? Vyskúšajte si teraz, aký rýchli by ste zvládli byť a odstopujte si, koľkokrát si zvládnete obliecť a vyzliecť rukavice za 1 minútu.

Rada 5
Ako dieťa som si sama prešla domácim vzdelávaním a mne ako dieťaťu veľmi pomohlo, že som v rámci nášho bytu mala priestor, ktorý bol výlučne vyhradený učeniu. Bolo to miesto, kde prebiehala škola. Skúsme vyhradiť pre deti jedno miesto, kde dieťa vie, že keď tam príde naladí sa na to, že sa ide učiť, že ide pracovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 4
Byť pri učení sa s deťmi trpezlivejší viac ako bežne a prejaviť im dôveru v tom, že danú situáciu zvládnu. Niekedy sa stáva, že ak si dieťa nechce robiť domáce úlohy alebo sa učiť, môže to byť zapríčinené aj stresom zo súčasnej situácie, čo sa u dieťaťa môže prejaviť aj protestom alebo hnevom. Skúsiť sa teda s dieťaťom porozprávať a zistiť čo je príčinou.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 3
Myslime na to, že v tomto období sa akoby v týždni zlieva víkend s bežnými dňami, pretože sme stále doma. Deťom pomáha vedieť, že máme harmonogram a povinnosti od pondelka do piatka, ale cez víkend je to naozaj víkend a oddych od povinností.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 2
Bez plánu by sme boli stratení, pretože sa situácia priebežne mení. U nás v rodine funguje spraviť si plán večer pred ďalším dňom a povedať si, čo máme pred sebou ďalší deň, zladiť si pracovné povinnosti a povinnosti, ktoré sa týkajú detí a ich školy. Ďalej si s deťmi spravíme akoby rozvrh na nasledujúci deň, aby mali predstavu, čo ich čaká.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 1
V prvom rade je dobré si v rodine nastoliť podpornú atmosféru. Aby všetci vedeli, že sme v tom spolu, navzájom sa podporujeme a chápeme svoje potreby a až potom začnime nastavovať nejaké pravidlá spoločného fungovania. Rozdeľme si všetky povinnosti, ktoré každý z nás má a rozdeľme si objem práce na drobné, aby sme sa nezahltili. Pomôže nám v tom aj harmonogram, alebo režim. Rozdeľme si každý deň tak, aby sme si našli čas na deti, rodinu, na seba aj na partnerský život.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 17
Ak máme pocit, že školské úlohy dieťaťu nesedia, komunikujem s učiteľkami a učiteľmi. Aj oni sú v situácii, v ktorej ešte neboli a musia sa veľa učiť a improvizovať. Konštruktívna spätná väzba im pomôže učivo prispôsobiť žiakom a ich rodinám.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 16
Dajme si navzájom priestor. Ak uznáme, že aj deti majú právo a potrebu byť chvíľu celkom samé, bez vyrušovania, budú skôr rešpektovať, keď ich poprosíme o pokoj pre našu prácu. Môžeme im napríklad vyhradiť kútik, ktorý patrí len im, alebo pomôcť im postaviť bunker.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 15
Spoluprácu u detí lepšie dosiahneme vtedy, keď ich zapojíme do plánovania. Dajme im šancu ovplyvniť, ako budú vyzerať ich dni. Vypočujme ich a uznajme ich negatívne pocity, keď sa sťažujú na školu alebo im je ľúto, že nemôžu byť s kamarátmi. Empatia funguje lepšie ako popieranie alebo okamžité navrhovanie riešení. Ak sa deťom nedarí, dobrou stratégiou je vyzdvihnúť to, čo im ide. Prílišná kritika ich bude skôr brzdiť, ale ak vidia, že sú v niečom dobrí, motivuje ich to.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 14
Nesnažme sa o dokonalosť, karanténa nie je súťaž o to, kto ju zvládne lepšie. Usilujme sa radšej o domácu pohodu a o to, aby prevažovali pozitívne pocity nad negatívnymi. Všetci to teraz máme ťažké a nerobme si to ešte ťažšie tým, že si toho na seba naložíme príliš veľa. Deti sa zapamätajú, že nám bolo spolu ako rodine dobre a nie to, že sme nezvládli všetky školské úlohy a v byte nebolo upratané. Treba sa zmieriť s tým, že toto je výnimočná situácia, a je v poriadku, ak nie sme ani v práci, ani pri učení, rovnako efektívni a produktívni ako predtým.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 13
Súčasná situácia spôsobuje, že musíme vystúpiť z našich zabehaných návykov a dostávame sa za hranice našej komfortnej zóny. Nenechajme sa však touto situáciou ubiť a zdeptať. Nájdime si spôsob, ako si našu komfortnú zónu privodíme aspoň na chvíľku, aby sme opätovne našli svoj stred. Urobme si zoznam vecí, ktoré v nás znovu nastolia pohodu- horúca vaňa, 5 minút sami so sebou v tichu, prečítanie obľúbenej pasáže z knihy, pár minút intenzívneho pohybu...a doprajme si ich, keď cítime, že nás situácia ide prevalcovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 12
Ak sme partneri a zároveň rodičia, ocitli sme sa v náročnej situácii, kedy musíme skĺbiť všetky rodičovské povinnosti ako aj povinnosti pracovné a zároveň udržovať chod domácnosti. V takejto situácii je ťažké nájsť čas aj na nejaký partnerský život. Neklaďme na seba prílišné nároky, skúste zľaviť očakávania v tom ako by presne mala vaša rodina vyzerať a či je napríklad dostatočne upratané atď. Venujte tento čas radšej spoločnému rozhovoru.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 11
V partnerskom živote sa snažiť si nájsť aspoň 5 minút za deň, kedy sa môžeme s partnerom naozaj porozprávať, a zároveň aj zdielať naše starosti a strach, ktorý plynie aj z aktuálnej situácie. Neprestaňme robiť spolu s partnerom veci, ktoré máme obaja radi, aby sme stále robili veci, ktoré nás v tom vzťahu spájajú, a nielen udržiavali domácnosť v chode.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 10
Nie je dôležité iba to, koľko času trávia deti online, ale aj ako kvalitne ho tam trávia a čo robia počas toho. Zamerajme sa teda aj na obsah, nielen na dĺžku trvania. Berme ohľad aj na extrovertnejšie deti, ktoré potrebujú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi a toto je teraz jedna z mála možných ciest, ako si túto potrebu naplniť. Podporme ich v rozvíjaní ich tvorivosti a tiež v možnostiach fyzicky vypiť energiu.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 9
Ja ako rodič by som zaujímala u detí o to, prečo trávia čas na sociálnych sieťach. Napríklad často deti trávia čas na sociálnych sieťach pretože sa boja, že ak tam nebudú, uniknú im nejaké informácie alebo niečo zaujímavé v ich skupinke kamarátov. Preto je dôležité sa s nimi o tom rozprávať a zamýšľať sa spolu aj nad tým, ako sa správať, aby tieto pocity spojenia, zmysluplnosti či ocenenia prežívali aj mimo sociálnych sietí.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 8
My ako rodičia sme tu na to, aby sme deťom pomohli riešiť ťažké situácie a konflikty, s ktorými si už nevedia dať rady. Zároveň im ideme príkladom a modelujeme im ako sa konflikty majú správne riešiť na našich vzťahoch a na tom ako ich riešime my sami.
Ak máme deti, medzi ktorými je väčší vekový rozdiel, skúsme nájsť aktivitu, ktorá by bavila všetkých a budú ju môcť robiť všetci spolu aj s rodičmi. To sú momenty, ktoré nás ako rodinu spájajú.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 7
Konflikty medzi súrodencami sú do veľkej miery normálne a bežné a dokonca potrebné, lebo si na nich skúšajú rôzne veci a učia sa na nich. Preto by som im do určitej miery nechala voľný priebeh, ale samozrejme za predpokladu, že ich rodič monitoruje a dáva pozor, aby neprekročili mieru únosnosti, aby sa nikomu neubližovalo. Ak už do konfliktu zasiahnem, snažím sa to takým spôsobom, že každému dieťaťu dám šancu povedať svoju verziu, ak treba aj niekoľkokrát za sebou, aby bol každý vypočutý. A pracujem s tým aj ďalej, napríklad ak boli v tom konflikte povedané nejaké vážne veci, tak aby som ich ošetrila a deti sa postupne zmierili. Ďalej je dôležité pravidelne tráviť s každým dieťaťom čas aj individuálne. Môžeme to spojiť s vlastnými aktivitami - napríklad jedno dieťa môže ísť so mnou na bicykli, keď behám, s druhým spolu pečieme koláč.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 6
Snažiť sa čo najviac zapojiť vo vyučovaní aj iných ľudí okrem rodičov, pretože sociálny kontext pomáha všetkým. Napríklad dohodnúť sa, že nejaký čas v týždni si spravíme online učiacu skupinku so spolužiakmi, alebo poprosíme starých rodičov, aby deťom dávali diktát či hrali s nimi šachy. Pomôže, ak sú tieto aktivity pravidelné, aby sme si ušetrili energiu, ktorú venujeme ich plánovaniu.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Predošlé
Ďalšie

Milí seniori

Aktivity od iniciatívy Seniori v pohybe o.z. vám určite spríjemnia deň!

Predošlé zadania a odpovede