Ak ešte svoj unikátny kód nemáš, tak ho získaš registráciou.

Učím sa doma 53: Kedy zovrie voda na Mount Evereste?

Aj dnes vás čaká množstvo zaujímavých aktivít. Kliknite na svoju kategóriu a pustite sa do riešenia!

Milí rodičia škôlkárov,

vďaka sprievodkyniam z Neškôlky vám prinášame inšpirácie na aktivity, audiorozprávky a videá, aby ste sa s Vašimi drobcami vo voľných chvíľach zabavili.

Milí rodičia a žiaci 1.stupňa!

Tento týždeň pre deti na 1. stupni ZŠ odporúčame aktivity zo stránky “U nás doma”.

ÚVOD

Čaute!

Dnes sa zamyslíme, ako vrie voda na Mt. Evereste. Budeme sa liečiť ponožkami a aj si zacvičíme. Potrénujeme aj logiku pri stavaní mostov. A Samozrejme pokračuje náš kurz prvej pomoci. Poďme na to.

DROBNÉ ÚLOHY

VARÍME NA EVERESTE

To, že voda vrie pri 100°C je známy fakt. Zamyslite sa, či je to vždy tak. 

  1. Čo je bod varu?
  2. Ako súvisí nadmorská výška s atmosferickým tlakom?
  3. Zovrie voda skôr na Gerlachu alebo na Mt. Evereste? Pri koľkých stupňoch by zovrela voda na týchto dvoch vrcholoch?

STARÉ PONOŽKY LIEČIA

Počuli ste už o termoterapií? Je to liečba boľavých kĺbov, šliach alebo chrbta. Jedna forma je vlhké teplo. Sem patrí horúci kúpeľ alebo aj pitie bylinkového čaju. Druhá forma je suché teplo. Pri nej sa využívajú suché horúce obklady. Je ľahké si ich vyrobiť, tak si to skúsite aj vy!

Postačí vám ponožka a ryža. Do ponožky nasypte jeden hrnček ryže a zaviažte. Teraz treba ponožku zohriať v mikrovlnke, približne tridsať sekúnd. (Pozor! Do mikrovlnky treba dať aj pohár s vodou, aby ste si mikrovlnku nepokazili). Čas v mikrovlnke si odsledujte sami. Ak ju vyberiete a nie je dosť teplá, ešte ju zohrejte. Ak príliš páli, chvíľku ju nechajte ochladiť. 

Keď je teplota príjemná, položte si ju na bolestivé miesto. Ak vás nič nebolí, je príjemné úvoľniť si napríklad svaly krčnej chrbtice. 

Ak máte chuť experimentovať, skúste ponožku naplniť inými surovinami (hrach, fazuľa, ľan, pšenica, krupica, …). Ktoré sa najrýchlejšie zohriali? Ktoré najdlhšie zostali teplé?

HÝB SA KAŽDÝ DEŇ!

Video choreografie

Určite ste si všimli namakané choreografie tanečníkov v klipoch. Skúsili ste si niekedy aj vy zatancovať podľa klipu? Ak nie, dnes máte jedinečnú príležitosť! Vybrali sme choreografiu na pesničku k filmu Ghost Busters. Keď si zatancujete, kľudne si pozrite aj film 🙂

LOGBOJ - MOSTY

Ďalšou zaujímavou logickou úlohou sú Mosty. V krajinke s veľa ostrovmi je potrebné postaviť mosty, ktoré ich spájajú do jedného celku. Teda tak, aby sme sa z ľubovoľného ostrovu vedeli po mostoch dostať na ľubovoľný iný ostrov. Jednotlivé ostrovy sú označené číslami, ktoré určujú koľko mostov z nich vedie.

Aby boli mosty bezpečné, je potrebné postaviť ich vodorovne alebo zvislo – nie šikmo. A samozrejme sa nemôžu križovať. Medzi dvoma ostrovmi môže byť 0, 1 alebo 2 mosty.

Ukážme si príklad správne postavených mostov:

Poďte sa zahrať s nami na stavbárov mostov a pomôžte obyvateľom jednotlivých ostrovov pohybovať sa po ich krajinách.

Ak sa vám táto logická hra zapáčila, ďalšie zadania nájdete na:

V stĺpci naľavo si zvoľte veľkosť krajinky a obtiažnosť. Odporúčame začať s ľahkými a postupne sa presúvať na ťažšie a väčšie úlohy.

TÉMA TÝŽDŇA - Prvá pomoc II.

Tento týždeň sa pozrieme na základy Prvej Pomoci, ktoré sú veľmi dôležité a mal by ich ovládať každý. Aj malé dieťa dokáže podať prvú pomoc alebo aspoň zavolať sanitku a tým niekomu zachrániť život. Naučte sa, čo robiť vo viac alebo menej kritických situáciách a vyskúšajte si niečo aj nanečisto v praxi.

Situácia: Na chate v škole v prírode sa chystáte na obed, keď zbadáte, že teta kuchárka drží v ruke šľahač, leží na zemi, nehýbe sa a nedýcha. Elektrické poistky ste už vypli, takže pod prúdom nie je. Sanitku už volá spolužiak. Čo urobíte ďalej?

KPR , kardiopulmonálna resuscitácia alebo masáž srdca a umelé dýchanie. Všetko sú to názvy, na ktorých až tak nezáleží. Dôležité je zapamätať si, čo v krízovej situácii robiť a poskytnúť KPR čím skôr.  Kým príde sanitka treba konať – šance na prežitie sa tým niekoľkonásobne zvyšujú.

Pozrite si toto video, v ktorom je resuscitácia vysvetlená:

A čo ak je to náhodný človek na ulici, a naozaj mu nechcem robiť dýchanie z úst do úst? Tak to nerobte, ale určite robte aspoň niečo! Začnite aspoň s masážou srdca, a dýchanie môžete úplne vynechať. Dýchanie z úst do úst je síce dôležité, ale radšej konať bez neho, ako nekonať vôbec. Samitka sa už potom postará o prívod kyslíka.

Praktická úloha: 

Nájdite si doma tvrdší vankúš a vyskúšajte si na ňom masáž srdca. Pre získanie správneho rytmu si môžete pustiť túto pesničku: Bee Gees – Stayin’ Alive, teda v preklade Zostávať nažive… Skúste vydržať aspoň minútu, nech sa vám to dostane pod kožu.

Upozornenie: Nikdy neskúšajte masáž srdca ani umelé dýchanie na zdravom človeku – je to pre neho veľmi nebezpečné.

Praktická úloha: 

S pomocou rodiča zistite, kde máte doma elektrický istič (tzv. poistky) a ako sa vypínajú. Ak je postihnutý stále pod elektrickým prúdom, je dôležité ich vypnúť. Tiež tým zaručíme, aby sme pri snahe o pomoc neublížili aj sebe.

ZÁVER

Tešíme sa, že ste zvedaví! Neváhajte skúmať svet okolo vás aj priamo v prírode. Majte sa!

Tešíme sa na tvoje odpovede k zadaniam a príkladom. Môžeš nám ich odovzdať tu:

Použité obrázky pochádzajú z vlastných zdrojov, prípadne zo stránky freepik.com

Ahojte!

Tento týždeň sa pozrieme na základy Prvej Pomoci, ktoré sú veľmi dôležité a mal by ich ovládať každý. Aj malé dieťa dokáže podať prvú pomoc alebo aspoň zavolať sanitku a tým niekomu  zachrániť život. Naučte sa, čo robiť vo viac alebo menej kritických situáciách a vyskúšajte si niečo aj nanečisto v praxi.

Situácia: Na chate na školskom výlete sa chystáte na obed, keď zbadáte, že teta kuchárka drží v ruke šľahač, leží na zemi, nehýbe sa a nedýcha. Elektrické poistky ste už vypli, takže pod prúdom nie je. Sanitka už je na ceste. Čo ďalej urobíte?

KPR, kardiopulmonálna resuscitácia alebo masáž srdca a umelé dýchanie – všetko sú to pojmy, na ktorých až tak nezáleží. Dôležité je zapamätať si, čo v krízovej situácii robiť a poskytnúť KPR čím skôr.  Kým príde sanitka treba konať – šance na prežitie sa tým zvyšujú niekoľkonásobne.

Pozrite si aj toto video, v ktorom je kardiopulmonálna resuscitácia vysvetlená:

A čo ak je to náhodný človek na ulici, a naozaj mu nechcem robiť dýchanie z úst do úst? Tak to nerobte, ale určite robte aspoň niečo! Začnite aspoň s masážou srdca, a dýchanie môžete úplne vynechať. Dýchanie z úst do úst je síce dôležité, ale radšej konať bez neho, ako nekonať vôbec. Samitka sa už potom postará o prívod kyslíka.

Praktická úloha: Nájdite si doma tvrdší vankúš a vyskúšajte si na ňom masáž srdca. Pre získanie správneho rytmu si môžete pustiť túto pesničku od Bee Gees, Staying Alive, teda v preklade Zostávať naživeSkúste vydržať aspoň minútu, nech sa vám to dostane pod kožu.

Upozornenie: Nikdy neskúšajte masáž srdca ani umelé dýchanie na zdravom človeku – je to pre neho veľmi nebezpečné.

Bonusová informácia: Viete, prečo u dospelých začíname resuscitáciu masážou srdca, ale u detí robíme najprv 5 vdychov? Zamyslite sa nad tým, prečo sa ten človek dostal do tejto situácie:

U dospelých je najčastejšou príčinou náhla srdečná príhoda, napríklad infakt. Začíname preto masážou srdca, lebo dúfame, že znovu naskočí. 

Detské srdce je ešte veľmi výkonné, a preto je veľmi malá šanca, že len tak zlyhá. U detí väčšinou srdce prestane biť, pretože je málo okysličené – teda následkom dusenia. Začíname preto 5 vdychmi, aby sme vrátili organizmu kyslík. 

Praktická úloha:

Zistite, kde máte doma elektrický istič (tzv. poistky) a ako sa vypínajú. Pri zasiahnutí elektrickým prúdom je dôležité ich vypnúť, aby sme pri snahe o pomoc neublížili aj sebe. Ako sa hovorí, mŕtvy záchranár ešte nikoho nezachránil…

Situácia: Pani kuchárka začala opäť dýchať, sanitka ju odviezla a vyzerá, že všetko šťastne dopadlo. Sadnete si naspäť k večeri, síce už trošku studenej, a vzrušene sa rozprávate o tom, čo ste práve zažili. Zrazu jedna kamarátka, ktorej asi nikto nikdy nepovedal, že jesť a rozprávať naraz nie je dobrý nápad, začne kašlať a lapať po dychu. Čo sa deje?

Ako vždy, treba najprv zhodnotiť situáciu. Ako vyzerá človek čo sa dusí? Pri miernom zabehnutí sa človek snaží kašlať. Pozor, to ale neznamená, že keď je ticho, je všetko v poriadku! Ticho väčšinou signalizuje úplné upchatie dýchacích ciest, teda život ohrozujúci stav. Vtedy začne lapať po dychu, chytať sa za hrdlo, možno začne v tvári modrať.

No a čo teda budeme robiť?

1. Spýtame sa: “Dusíš sa?”

Znie to ako zbytočná otázka, ale v skutočnosti je veľmi dôležitá. Prenesieme takto pozornosť na daného človeka, a on bude vedieť, že sa o neho zaujímate a rozumiete jeho situácii. A aj vy budete mať lepšie informácie, lebo zo všetkých príznakov je najjasnejší ten, ako sa daný človek cíti. Vy si budete istí na čom ste, a on bude sa bude cítiť trochu pokojnejšie

2. Pokiaľ kašle, podporujeme ho v tom

3. 5 úderov na chrbát

Udierame medzi lopatky. Takto zvyšujeme tlak a je väčšia šanca, že sa teleso uvoľní a vyletí von.

4. Heimlichov manéver

V prípade úplnej obštrukcie dýchacích ciest treba teleso rýchlo dostať von, kým daný človek stratí vedomie. Používame na to tzv. Heilmlichov manéver.

Heimlichov manéver:

  • Robíme ho v stoji, alebo v sede, kým je človek pri vedomí
  • Postihnutého objímeme zozadu, ruky spojíme na hranici brucha a hrude.
  • Postihnutý je ľahko predklonený, má otvorené ústa, aby mohlo teleso ľahšie vyletieť.
  • Rázne potiahneme rukami smerom k sebe a dohora, aby sme náhlym zvýšením tlaku vytlačili teleso.

Upozornenie: Heimlichov manéver nerobíme deťom! Tak je veľké riziko natrhnutia brušných orgánov. Rovnako ho nerobíme ani pri tehotných ženách.

Praktická úloha:

Vyskúšajte si na nejakom dobrovoľníkovi, ako sa postaviť pri Heimlichovom manévri. 

Pozor, neskúšajte naozaj stláčať, môžete mu ublížiť!

Bonusová informácia:

Topenie je špeciálny druh dusenia. Keď už sme na súši a daný človek je v bezvedomí, začíname resuscitáciu, a začíname ju 5 vdychmi. Nepokúšame sa vyliať vodu, iba pokiaľ má plné ústa – väčšina vody je aj tak v pľúcach, a teda tým strácame len drahocenný čas. Vodu vytlačíme resuscitáciou. A pozor, keď už sa nam topiaci preberie, treba ho rýchlo vysušiť, lebo je tu vysoké riziko podchladenia!

Upozornenie: Po topiaceho nikdy neskáčeme sami, bez toho, aby sme si zavolali pomoc. Keď sa človek topí, začne sa vás kŕčovito chytať, aby sa dostal nad hladinu, a môže teda utopiť aj vás. Ako sme už povedali, mŕtvy záchranár ešte nikoho nezachránil…

Použité obrázky pochádzajú zo stránky freepik.com

Rada 4
Byť pri učení sa s deťmi trpezlivejší viac ako bežne a prejaviť im dôveru v tom, že danú situáciu zvládnu. Niekedy sa stáva, že ak si dieťa nechce robiť domáce úlohy alebo sa učiť, môže to byť zapríčinené aj stresom zo súčasnej situácie, čo sa u dieťaťa môže prejaviť aj protestom alebo hnevom. Skúsiť sa teda s dieťaťom porozprávať a zistiť čo je príčinou.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 3
Myslime na to, že v tomto období sa akoby v týždni zlieva víkend s bežnými dňami, pretože sme stále doma. Deťom pomáha vedieť, že máme harmonogram a povinnosti od pondelka do piatka, ale cez víkend je to naozaj víkend a oddych od povinností.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 2
Bez plánu by sme boli stratení, pretože sa situácia priebežne mení. U nás v rodine funguje spraviť si plán večer pred ďalším dňom a povedať si, čo máme pred sebou ďalší deň, zladiť si pracovné povinnosti a povinnosti, ktoré sa týkajú detí a ich školy. Ďalej si s deťmi spravíme akoby rozvrh na nasledujúci deň, aby mali predstavu, čo ich čaká.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 1
V prvom rade je dobré si v rodine nastoliť podpornú atmosféru. Aby všetci vedeli, že sme v tom spolu, navzájom sa podporujeme a chápeme svoje potreby a až potom začnime nastavovať nejaké pravidlá spoločného fungovania. Rozdeľme si všetky povinnosti, ktoré každý z nás má a rozdeľme si objem práce na drobné, aby sme sa nezahltili. Pomôže nám v tom aj harmonogram, alebo režim. Rozdeľme si každý deň tak, aby sme si našli čas na deti, rodinu, na seba aj na partnerský život.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 17
Ak máme pocit, že školské úlohy dieťaťu nesedia, komunikujem s učiteľkami a učiteľmi. Aj oni sú v situácii, v ktorej ešte neboli a musia sa veľa učiť a improvizovať. Konštruktívna spätná väzba im pomôže učivo prispôsobiť žiakom a ich rodinám.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 16
Dajme si navzájom priestor. Ak uznáme, že aj deti majú právo a potrebu byť chvíľu celkom samé, bez vyrušovania, budú skôr rešpektovať, keď ich poprosíme o pokoj pre našu prácu. Môžeme im napríklad vyhradiť kútik, ktorý patrí len im, alebo pomôcť im postaviť bunker.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 15
Spoluprácu u detí lepšie dosiahneme vtedy, keď ich zapojíme do plánovania. Dajme im šancu ovplyvniť, ako budú vyzerať ich dni. Vypočujme ich a uznajme ich negatívne pocity, keď sa sťažujú na školu alebo im je ľúto, že nemôžu byť s kamarátmi. Empatia funguje lepšie ako popieranie alebo okamžité navrhovanie riešení. Ak sa deťom nedarí, dobrou stratégiou je vyzdvihnúť to, čo im ide. Prílišná kritika ich bude skôr brzdiť, ale ak vidia, že sú v niečom dobrí, motivuje ich to.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 14
Nesnažme sa o dokonalosť, karanténa nie je súťaž o to, kto ju zvládne lepšie. Usilujme sa radšej o domácu pohodu a o to, aby prevažovali pozitívne pocity nad negatívnymi. Všetci to teraz máme ťažké a nerobme si to ešte ťažšie tým, že si toho na seba naložíme príliš veľa. Deti sa zapamätajú, že nám bolo spolu ako rodine dobre a nie to, že sme nezvládli všetky školské úlohy a v byte nebolo upratané. Treba sa zmieriť s tým, že toto je výnimočná situácia, a je v poriadku, ak nie sme ani v práci, ani pri učení, rovnako efektívni a produktívni ako predtým.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 13
Súčasná situácia spôsobuje, že musíme vystúpiť z našich zabehaných návykov a dostávame sa za hranice našej komfortnej zóny. Nenechajme sa však touto situáciou ubiť a zdeptať. Nájdime si spôsob, ako si našu komfortnú zónu privodíme aspoň na chvíľku, aby sme opätovne našli svoj stred. Urobme si zoznam vecí, ktoré v nás znovu nastolia pohodu- horúca vaňa, 5 minút sami so sebou v tichu, prečítanie obľúbenej pasáže z knihy, pár minút intenzívneho pohybu...a doprajme si ich, keď cítime, že nás situácia ide prevalcovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 12
Ak sme partneri a zároveň rodičia, ocitli sme sa v náročnej situácii, kedy musíme skĺbiť všetky rodičovské povinnosti ako aj povinnosti pracovné a zároveň udržovať chod domácnosti. V takejto situácii je ťažké nájsť čas aj na nejaký partnerský život. Neklaďme na seba prílišné nároky, skúste zľaviť očakávania v tom ako by presne mala vaša rodina vyzerať a či je napríklad dostatočne upratané atď. Venujte tento čas radšej spoločnému rozhovoru.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 11
V partnerskom živote sa snažiť si nájsť aspoň 5 minút za deň, kedy sa môžeme s partnerom naozaj porozprávať, a zároveň aj zdielať naše starosti a strach, ktorý plynie aj z aktuálnej situácie. Neprestaňme robiť spolu s partnerom veci, ktoré máme obaja radi, aby sme stále robili veci, ktoré nás v tom vzťahu spájajú, a nielen udržiavali domácnosť v chode.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 10
Nie je dôležité iba to, koľko času trávia deti online, ale aj ako kvalitne ho tam trávia a čo robia počas toho. Zamerajme sa teda aj na obsah, nielen na dĺžku trvania. Berme ohľad aj na extrovertnejšie deti, ktoré potrebujú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi a toto je teraz jedna z mála možných ciest, ako si túto potrebu naplniť. Podporme ich v rozvíjaní ich tvorivosti a tiež v možnostiach fyzicky vypiť energiu.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 9
Ja ako rodič by som zaujímala u detí o to, prečo trávia čas na sociálnych sieťach. Napríklad často deti trávia čas na sociálnych sieťach pretože sa boja, že ak tam nebudú, uniknú im nejaké informácie alebo niečo zaujímavé v ich skupinke kamarátov. Preto je dôležité sa s nimi o tom rozprávať a zamýšľať sa spolu aj nad tým, ako sa správať, aby tieto pocity spojenia, zmysluplnosti či ocenenia prežívali aj mimo sociálnych sietí.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 8
My ako rodičia sme tu na to, aby sme deťom pomohli riešiť ťažké situácie a konflikty, s ktorými si už nevedia dať rady. Zároveň im ideme príkladom a modelujeme im ako sa konflikty majú správne riešiť na našich vzťahoch a na tom ako ich riešime my sami.
Ak máme deti, medzi ktorými je väčší vekový rozdiel, skúsme nájsť aktivitu, ktorá by bavila všetkých a budú ju môcť robiť všetci spolu aj s rodičmi. To sú momenty, ktoré nás ako rodinu spájajú.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 7
Konflikty medzi súrodencami sú do veľkej miery normálne a bežné a dokonca potrebné, lebo si na nich skúšajú rôzne veci a učia sa na nich. Preto by som im do určitej miery nechala voľný priebeh, ale samozrejme za predpokladu, že ich rodič monitoruje a dáva pozor, aby neprekročili mieru únosnosti, aby sa nikomu neubližovalo. Ak už do konfliktu zasiahnem, snažím sa to takým spôsobom, že každému dieťaťu dám šancu povedať svoju verziu, ak treba aj niekoľkokrát za sebou, aby bol každý vypočutý. A pracujem s tým aj ďalej, napríklad ak boli v tom konflikte povedané nejaké vážne veci, tak aby som ich ošetrila a deti sa postupne zmierili. Ďalej je dôležité pravidelne tráviť s každým dieťaťom čas aj individuálne. Môžeme to spojiť s vlastnými aktivitami - napríklad jedno dieťa môže ísť so mnou na bicykli, keď behám, s druhým spolu pečieme koláč.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 6
Snažiť sa čo najviac zapojiť vo vyučovaní aj iných ľudí okrem rodičov, pretože sociálny kontext pomáha všetkým. Napríklad dohodnúť sa, že nejaký čas v týždni si spravíme online učiacu skupinku so spolužiakmi, alebo poprosíme starých rodičov, aby deťom dávali diktát či hrali s nimi šachy. Pomôže, ak sú tieto aktivity pravidelné, aby sme si ušetrili energiu, ktorú venujeme ich plánovaniu.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 5
Ako dieťa som si sama prešla domácim vzdelávaním a mne ako dieťaťu veľmi pomohlo, že som v rámci nášho bytu mala priestor, ktorý bol výlučne vyhradený učeniu. Bolo to miesto, kde prebiehala škola. Skúsme vyhradiť pre deti jedno miesto, kde dieťa vie, že keď tam príde naladí sa na to, že sa ide učiť, že ide pracovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Predošlé
Ďalšie

Milí seniori

Aktivity od iniciatívy Seniori v pohybe o.z. vám určite spríjemnia deň!

Predošlé zadania a odpovede