Ak ešte svoj unikátny kód nemáš, tak ho získaš registráciou.

Učím sa doma 52: Ako pomôcť v núdzi?

Aj dnes vás čaká množstvo zaujímavých aktivít. Kliknite na svoju kategóriu a pustite sa do riešenia!

Milí rodičia škôlkárov,

vďaka sprievodkyniam z Neškôlky vám prinášame inšpirácie na aktivity, audiorozprávky a videá, aby ste sa s Vašimi drobcami vo voľných chvíľach zabavili.

Milí rodičia a žiaci 1.stupňa!

Tento týždeň pre deti na 1. stupni ZŠ odporúčame aktivity zo stránky “U nás doma”.

ÚVOD

Čaute!

Dnes sa pozrieme na fotky aj zápisky, ktoré uschovávajú spomienky. Rozbehneme naše kreatívne myslenie, aj si zacvičíme. Dnes tiež prinášame prvú časť veľmi užitočného kurzu prvej pomoci! Poďme na to.

DROBNÉ ÚLOHY

FOTOALBUM

Sme zvyknutí fotiť veľa fotiek, ale vyvolávať ich na papier stráca popularitu. Kedysi to však bolo bežné a fotoalbum neexistoval len v počítači. Pozrite si svoje fotky z detstva. Čo ste radi robili? S kým ste sa kamarátili? Ste s tými ľuďmi ešte v kontakte? Pamätáte si na svoj prvý deň v škole? A čo prvý deň v škôlke?

Skúste nájsť jednu fotka, ktorá vás naozaj vystihuje (napríklad fotku na futbalovom ihrisku, ak radi hráte futbal).

SPOMIENKA NA BUDÚCNOSŤ

Naša pamäť nie je nekonečná a nemôžeme si pamätať všetko. Aj s tým nám pomáhajú fotografie. Tie však zachytávajú len jeden okamih a vznikli až v roku 1839. Ako inak zachovať spomienky? Svoje zážitky a myšlienky môžeme zapísať na papier. 

Napíšte list svojmu budúcemu JA alebo pokiaľ by ste preferovali digitálnu verziu, môžete využiť túto anglickú stránku:

Keď o pár (alebo aj niekoľko desiatok) rokov nájdete svoj list alebo vám príde email, tak budete mať takto špecifickú spomienku na svoje teenagerské roky.

Ak neviete, čo by ste si mohli napísať, ponúkame vám pár otázok, na ktoré by ste si mohli odpovedať:

  1. Kto je váš najlepší kamarát alebo najlepšia kamarátka? Ako ste sa s ním alebo s ňou spoznali?
  2. Na aké krúžky chodíte? Čomu sa venujete popri škole? Ako trávite svoj voľný čas?
  3. Čím by ste chceli byť, keď budete dospelí? Čo by ste chceli robiť? Prečo?
  4. Na čo sa najviac tešíte v najbližšom roku?
  5. Aké bolo pre vás toto obdobie v čase koronakrízy? Čo ste robili? Čo vás bavilo? A na čo ste sa tešili po jej skončení?
  6.  

KREATÍVNE MYSLENIE - VIDENIE

Umelec, Leonardo da Vinci povedal: “Naučte sa vidieť. Uvedomte si, že všetko je navzájom prepojené.”

Schopnosť vidieť je v kreatívnom myslení veľmi dôležitá. Dnes budete vidieť v čarbanici.

  • Pripravte si pero, papier, ceruzky. Potrebujete naozaj bystré oči, predstavivosť a ochotu ísť za hranice čarbanice. Na úlohu máte 10 minút.
  • Nakreslite obyčajnou ceruzkou alebo perom jednoduchú čarbanicu.
  • Pozrite sa na čarbanicu a skúste v nej nájsť niečo konkrétne. Papier rôzne otáčajte a pozerajte na neho z rôznych uhlov.
  • Dokreslite vašu čarbanicu do konkrétneho obrázku. Chyťte sa nejakej línie a dotvorte obrázok podľa predstavy.
  • Nezabudnite nám obrázky poslať na druhystupen@ucimsadoma.sk

Ak by ste netušili, čo môže byť jednoduchá čarbanica, tu je príklad. Určite si ju zvládnete urobiť podľa seba 😊

HÝB SA KAŽDÝ DEŇ!

Vrátime sa znova ku základom z predošlých týždňov. K základnému posilneniu vnútorných svalov. Pamätáte sa na dosku? Základná aj bočná doska slúžia na spevnenie celého stredu tela.

TÉMA TÝŽDŇA

Tento týždeň sa pozrieme na základy Prvej Pomoci, ktoré sú veľmi dôležité a mal by ich ovládať každý. Aj malé dieťa dokáže podať prvú pomoc alebo aspoň zavolať sanitku a tým niekomu zachrániť život. Naučte sa, čo robiť vo viac alebo menej kritických situáciách a vyskúšajte si niečo aj nanečisto v praxi.

Situácia: Je teplý slnečný deň, vy ste v škole v prírode a na lúke hráte rôzne loptové hry. Jeden spolužiak zrazu odpadne a ostane nehybne ležať. Na prvý pohľad nevyzerá byť zranený. Čo urobíte? A v akom poradí? Čo myslíte, že sa mu mohlo stať?

Osloviť ho a zatriať ním, by ste asi zvládli. Tento týždeň sa podrobnejšie pozrieme na tie zvyšné body. Žiaden strach, všetko si postupne vysvetlíme.

Ako zistiť, či človek dýcha?

Keď je niekto v bezvedomí, teda nereaguje ani na zatrasenie, musíme okamžite zistiť, či dýcha.

 

  • zakloníme mu hlavu (jedna ruka na čelo, druhá pod bradu)
  • priložíme ucho k ústam na 10 sekúnd – dych vnímame až tromi zmyslami:

Sluch

počujeme dych

Hmat

cítime prúd vzduchu na líci

Zrak

očami sledujeme hrudník, či sa hýbe hore a dolu

V tomto videu je to znázornené, čo robiť, keď je človek v bezvedomí, taktiež aj stabilizovaná poloha:

Praktická úloha: 

Skúste si to aj vy doma na niekom, kto bude náhodne plynulo dýchať alebo zadržiavať dych. Viete to rozoznať? Nezabudnite mu na začiatku zakloniť hlavu.

Praktická úloha: 

Vyskúšajte si uložiť sa do stabilizovanej polohy. A teraz to skúste aj na mamine alebo ocinovi.

Nezabudnite, že stabilizovaná poloha je dôležitá, ale používame ju len vtedy, keď sme si istí, že neutrpel nejaký úraz, najmä nie poranenie chrbtice. V takom prípade raneným zbytočne nemanipulujeme.

Viete kam a kedy zavolať záchranku? A čo všetko sa vás budú pýtať? Overte si vaše vedomosti v tomto kvíze. Určite sa v ňom dozviete niečo nové a užitočné.

ZÁVER

Pošlite nám svoje myšlienky, obrázky a odpovede! Buďte zvedaví a majte sa krásne!

Tešíme sa na tvoje odpovede k zadaniam a príkladom. Môžeš nám ich odovzdať tu:

Použitý obrázok pochádza zo stránky exploratorium.edu

Ahojte!

Tento týždeň sa pozrieme na základy Prvej Pomoci, ktoré sú veľmi dôležité a mal by ich ovládať každý. Aj malé dieťa dokáže podať prvú pomoc alebo aspoň zavolať sanitku a tým niekomu  zachrániť život. Naučte sa, čo robiť vo viac alebo menej kritických situáciách a vyskúšajte si niečo aj nanečisto v praxi.

Situácia: Je teplý slnečný deň, a tak sa s kamarátmi po dlhej dobe karantény vyberiete von zahrať si futbal. Jeden kamarát zrazu odpadne a ostane nehybne ležať. Na prvý pohľad nevyzerá byť zranený. Čo urobíte? A v akom poradí? Čo myslíte, že sa mu mohlo stať?

KPR = Kardiopulmonálna resuscitácia = masáž srdca + dýchanie z úst do úst

Osloviť ho a zatriať ním by ste asi zvládli. Tento týždeň sa ale podrobnejšie pozrieme na tie zvyšné body. Takže, všetko pekne poporiadku.

Ako zistiť, či človek dýcha?

Keď je niekto v bezvedomí, teda nereaguje ani na zatrasenie, musíme okamžite zistiť či dýcha.

  • Zakloníme mu hlavu (jedna ruka na čelo, druhá pod bradu) – keď človek stratí vedomie, uvoľnia sa mu svaly, a často sa môže stať, že mu zapadne jazyk do hrdla a vzduch teda nemá kadiaľ prúdiť. Ak mu zakloníme hlavu, dýchacie cesty sa uvoľnia a často začne rovno opäť dýchať.
  • Priložíme ucho k ústam na 10 sekúnd – nebojte sa počkať celých desať sekúnd. Daný človek môže dýchať veľmi pomaly a plytko, a keď sme v strese, nemusíme si to hneď všimnúť. A aj vám to pomôže sa trochu upokojiť 😉
  • Dych vnímame tromi zmyslami:

Sluch

počujeme dych

Hmat

cítime prúd vzduchu na líci

Zrak

očami sledujeme hrudník, či sa hýbe hore a dolu

Dnes sa sústredíme na prípad, že náš zranený dýcha. V tomto videu je to znázornené, čo robiť, keď je človek v bezvedomí, taktiež aj stabilizovaná poloha:

Praktická úloha: 

Skúste si to aj vy doma na niekom, kto bude náhodne plynulo dýchať alebo zadržiavať dych. Viete to rozoznať? Nezabudnite mu na začiatku zakloniť hlavu.

Praktická úloha: 

Vyskúšajte si uložiť sa do stabilizovanej polohy. A teraz to skúste aj na mamine alebo ocinovi.

Nezabudnite, že stabilizovaná poloha je dôležitá, ale používame ju len vtedy, keď sme si istí, že neutrpel nejaký úraz, najmä nie poranenie chrbtice. V takom prípade raneným zbytočne nemanipulujeme.

Viete kam a kedy zavolať záchranku? A čo všetko sa vás budú pýtať? Overte si vaše vedomosti v tomto kvíze. Určite sa v ňom dozviete niečo nové a užitočné.

Použité obrázky pochádzajú zo stránky freepik.com

Rada 3
Myslime na to, že v tomto období sa akoby v týždni zlieva víkend s bežnými dňami, pretože sme stále doma. Deťom pomáha vedieť, že máme harmonogram a povinnosti od pondelka do piatka, ale cez víkend je to naozaj víkend a oddych od povinností.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 2
Bez plánu by sme boli stratení, pretože sa situácia priebežne mení. U nás v rodine funguje spraviť si plán večer pred ďalším dňom a povedať si, čo máme pred sebou ďalší deň, zladiť si pracovné povinnosti a povinnosti, ktoré sa týkajú detí a ich školy. Ďalej si s deťmi spravíme akoby rozvrh na nasledujúci deň, aby mali predstavu, čo ich čaká.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 1
V prvom rade je dobré si v rodine nastoliť podpornú atmosféru. Aby všetci vedeli, že sme v tom spolu, navzájom sa podporujeme a chápeme svoje potreby a až potom začnime nastavovať nejaké pravidlá spoločného fungovania. Rozdeľme si všetky povinnosti, ktoré každý z nás má a rozdeľme si objem práce na drobné, aby sme sa nezahltili. Pomôže nám v tom aj harmonogram, alebo režim. Rozdeľme si každý deň tak, aby sme si našli čas na deti, rodinu, na seba aj na partnerský život.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 17
Ak máme pocit, že školské úlohy dieťaťu nesedia, komunikujem s učiteľkami a učiteľmi. Aj oni sú v situácii, v ktorej ešte neboli a musia sa veľa učiť a improvizovať. Konštruktívna spätná väzba im pomôže učivo prispôsobiť žiakom a ich rodinám.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 16
Dajme si navzájom priestor. Ak uznáme, že aj deti majú právo a potrebu byť chvíľu celkom samé, bez vyrušovania, budú skôr rešpektovať, keď ich poprosíme o pokoj pre našu prácu. Môžeme im napríklad vyhradiť kútik, ktorý patrí len im, alebo pomôcť im postaviť bunker.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 15
Spoluprácu u detí lepšie dosiahneme vtedy, keď ich zapojíme do plánovania. Dajme im šancu ovplyvniť, ako budú vyzerať ich dni. Vypočujme ich a uznajme ich negatívne pocity, keď sa sťažujú na školu alebo im je ľúto, že nemôžu byť s kamarátmi. Empatia funguje lepšie ako popieranie alebo okamžité navrhovanie riešení. Ak sa deťom nedarí, dobrou stratégiou je vyzdvihnúť to, čo im ide. Prílišná kritika ich bude skôr brzdiť, ale ak vidia, že sú v niečom dobrí, motivuje ich to.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 14
Nesnažme sa o dokonalosť, karanténa nie je súťaž o to, kto ju zvládne lepšie. Usilujme sa radšej o domácu pohodu a o to, aby prevažovali pozitívne pocity nad negatívnymi. Všetci to teraz máme ťažké a nerobme si to ešte ťažšie tým, že si toho na seba naložíme príliš veľa. Deti sa zapamätajú, že nám bolo spolu ako rodine dobre a nie to, že sme nezvládli všetky školské úlohy a v byte nebolo upratané. Treba sa zmieriť s tým, že toto je výnimočná situácia, a je v poriadku, ak nie sme ani v práci, ani pri učení, rovnako efektívni a produktívni ako predtým.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 13
Súčasná situácia spôsobuje, že musíme vystúpiť z našich zabehaných návykov a dostávame sa za hranice našej komfortnej zóny. Nenechajme sa však touto situáciou ubiť a zdeptať. Nájdime si spôsob, ako si našu komfortnú zónu privodíme aspoň na chvíľku, aby sme opätovne našli svoj stred. Urobme si zoznam vecí, ktoré v nás znovu nastolia pohodu- horúca vaňa, 5 minút sami so sebou v tichu, prečítanie obľúbenej pasáže z knihy, pár minút intenzívneho pohybu...a doprajme si ich, keď cítime, že nás situácia ide prevalcovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 12
Ak sme partneri a zároveň rodičia, ocitli sme sa v náročnej situácii, kedy musíme skĺbiť všetky rodičovské povinnosti ako aj povinnosti pracovné a zároveň udržovať chod domácnosti. V takejto situácii je ťažké nájsť čas aj na nejaký partnerský život. Neklaďme na seba prílišné nároky, skúste zľaviť očakávania v tom ako by presne mala vaša rodina vyzerať a či je napríklad dostatočne upratané atď. Venujte tento čas radšej spoločnému rozhovoru.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 11
V partnerskom živote sa snažiť si nájsť aspoň 5 minút za deň, kedy sa môžeme s partnerom naozaj porozprávať, a zároveň aj zdielať naše starosti a strach, ktorý plynie aj z aktuálnej situácie. Neprestaňme robiť spolu s partnerom veci, ktoré máme obaja radi, aby sme stále robili veci, ktoré nás v tom vzťahu spájajú, a nielen udržiavali domácnosť v chode.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 10
Nie je dôležité iba to, koľko času trávia deti online, ale aj ako kvalitne ho tam trávia a čo robia počas toho. Zamerajme sa teda aj na obsah, nielen na dĺžku trvania. Berme ohľad aj na extrovertnejšie deti, ktoré potrebujú sociálny kontakt so svojimi kamarátmi a toto je teraz jedna z mála možných ciest, ako si túto potrebu naplniť. Podporme ich v rozvíjaní ich tvorivosti a tiež v možnostiach fyzicky vypiť energiu.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 9
Ja ako rodič by som zaujímala u detí o to, prečo trávia čas na sociálnych sieťach. Napríklad často deti trávia čas na sociálnych sieťach pretože sa boja, že ak tam nebudú, uniknú im nejaké informácie alebo niečo zaujímavé v ich skupinke kamarátov. Preto je dôležité sa s nimi o tom rozprávať a zamýšľať sa spolu aj nad tým, ako sa správať, aby tieto pocity spojenia, zmysluplnosti či ocenenia prežívali aj mimo sociálnych sietí.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 8
My ako rodičia sme tu na to, aby sme deťom pomohli riešiť ťažké situácie a konflikty, s ktorými si už nevedia dať rady. Zároveň im ideme príkladom a modelujeme im ako sa konflikty majú správne riešiť na našich vzťahoch a na tom ako ich riešime my sami.
Ak máme deti, medzi ktorými je väčší vekový rozdiel, skúsme nájsť aktivitu, ktorá by bavila všetkých a budú ju môcť robiť všetci spolu aj s rodičmi. To sú momenty, ktoré nás ako rodinu spájajú.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 7
Konflikty medzi súrodencami sú do veľkej miery normálne a bežné a dokonca potrebné, lebo si na nich skúšajú rôzne veci a učia sa na nich. Preto by som im do určitej miery nechala voľný priebeh, ale samozrejme za predpokladu, že ich rodič monitoruje a dáva pozor, aby neprekročili mieru únosnosti, aby sa nikomu neubližovalo. Ak už do konfliktu zasiahnem, snažím sa to takým spôsobom, že každému dieťaťu dám šancu povedať svoju verziu, ak treba aj niekoľkokrát za sebou, aby bol každý vypočutý. A pracujem s tým aj ďalej, napríklad ak boli v tom konflikte povedané nejaké vážne veci, tak aby som ich ošetrila a deti sa postupne zmierili. Ďalej je dôležité pravidelne tráviť s každým dieťaťom čas aj individuálne. Môžeme to spojiť s vlastnými aktivitami - napríklad jedno dieťa môže ísť so mnou na bicykli, keď behám, s druhým spolu pečieme koláč.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 6
Snažiť sa čo najviac zapojiť vo vyučovaní aj iných ľudí okrem rodičov, pretože sociálny kontext pomáha všetkým. Napríklad dohodnúť sa, že nejaký čas v týždni si spravíme online učiacu skupinku so spolužiakmi, alebo poprosíme starých rodičov, aby deťom dávali diktát či hrali s nimi šachy. Pomôže, ak sú tieto aktivity pravidelné, aby sme si ušetrili energiu, ktorú venujeme ich plánovaniu.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Rada 5
Ako dieťa som si sama prešla domácim vzdelávaním a mne ako dieťaťu veľmi pomohlo, že som v rámci nášho bytu mala priestor, ktorý bol výlučne vyhradený učeniu. Bolo to miesto, kde prebiehala škola. Skúsme vyhradiť pre deti jedno miesto, kde dieťa vie, že keď tam príde naladí sa na to, že sa ide učiť, že ide pracovať.



Zuzana Labašová je psychologička, študovala na Univerzite Komenského a City University of New York. Je mama dvoch detí a propagátorka prirodzenej starostlivosti o dieťa.
Rada 4
Byť pri učení sa s deťmi trpezlivejší viac ako bežne a prejaviť im dôveru v tom, že danú situáciu zvládnu. Niekedy sa stáva, že ak si dieťa nechce robiť domáce úlohy alebo sa učiť, môže to byť zapríčinené aj stresom zo súčasnej situácie, čo sa u dieťaťa môže prejaviť aj protestom alebo hnevom. Skúsiť sa teda s dieťaťom porozprávať a zistiť čo je príčinou.



Jana Bašnáková vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského, v súčasnosti pracuje ako kognitívna neurovedkyňa na Radboud University v Holandsku. Spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov https://milujucirodicia.sk/
Predošlé
Ďalšie

Milí seniori

Aktivity od iniciatívy Seniori v pohybe o.z. vám určite spríjemnia deň!

Predošlé zadania a odpovede